![]() |
| บทนำ พระวินัยปิฎก พระสุตตันตปิฎก พระอภิธรรมปิฎก ค้นพระไตรปิฎก ชาดก หนังสือธรรมะ |
TIPITAKA Volume 18 : PALI ROMAN Sutta Pitaka Vol 10 : Sutta. Saṃ. Saḷa.
Paṭhamakasagāthavaggo 1- paṭhamo [359] Tisso imā bhikkhave vedanā . katamā tisso . Sukhā vedanā dukkhā vedanā adukkhamasukhā vedanā . imā kho bhikkhave tisso vedanā 2-. [360] Samāhito sampajāno sato buddhassa sāvako vedanā ca pajānāti vedanānañca sambhavaṃ. Yattha cetā nirujjhanti maggañca khayagāminaṃ vedanānaṃ khayā bhikkhu nicchāto parinibbutoti. Paṭhamaṃ. [361] Tisso imā bhikkhave vedanā . katamā tisso . Sukhā vedanā dukkhā vedanā adukkhamasukhā vedanā . imā kho bhikkhave tisso vedanā 2-. [362] Sukhaṃ vā yadi vā dukkhaṃ adukkhamasukhaṃ saha ajjhattañca bahiddhā ca yaṅkiñci atthi veditaṃ. Etaṃ dukkhanti ñatvāna mosadhammaṃ palokinaṃ phussa phussa vayaṃ phussaṃ 3- evaṃ tattha virajjatīti. Dutiyaṃ. [363] Tisso imā bhikkhave vedanā . katamā tisso. Sukhā vedanā dukkhā vedanā adukkhamasukhā vedanā . sukhāya bhikkhave vedanāya rāgānusayo pahātabbo dukkhāya vedanāya paṭighānusayo pahātabbo adukkhamasukhāya vedanāya avijjānusayo pahātabbo . @Footnote: 1 Ma. sagāthāvaggo . 2 Ma. itisaddo atthi . 3 Ma. Yu. passaṃ. Yato kho bhikkhave bhikkhuno sukhāya vedanāya rāgānusayo pahīno hoti dukkhāya vedanāya paṭighānusayo pahīno hoti adukkhamasukhāya vedanāya avijjānusayo pahīno hoti . ayaṃ vuccati bhikkhave bhikkhu nirāgānusayo 1- sammaddaso acchejji taṇhaṃ vivattayi saññojanaṃ sammāmānābhisamayā antamakāsi dukkhassāti. [364] Sukhaṃ vedayamānassa vedanaṃ appajānato so rāgānusayo hoti anissaraṇadassino. Dukkhaṃ vedayamānassa vedanaṃ appajānato paṭighānusayo hoti anissaraṇadassino. Adukkhamasukhaṃ santaṃ bhūripaññaṃ na desitaṃ taṃ vāpi 2- abhinandati neva dukkhā pamuccati. Yato ca bhikkhu ātāpī sampajaññaṃ na riñcati tato so vedanā sabbā parijānāti paṇḍito. So vedanā pariññāya diṭṭhe dhamme anāsavo kāyassa bhedā dhammaṭṭho saṅkhyaṃ nūpeti 3- vedagūti. Tatiyaṃ. [365] Assutavā bhikkhave puthujjano evaṃ 4- vācaṃ bhāsati atthi mahāsamudde pātāloti . taṃ kho panetaṃ bhikkhave assutavā puthujjano asantaṃ asaṃvijjamānaṃ evaṃ vācaṃ bhāsati atthi mahāsamudde pātāloti. Sārīrikānaṃ kho etaṃ bhikkhave dukkhānaṃ vedanānaṃ adhivacanaṃ yadidaṃ pātāloti . assutavā bhikkhave puthujjano sārīrikāya dukkhāya @Footnote: 1 Ma. niranusayo . 2 Ma. Yu. tañcāpi . 3 Yu. saṅkhaṃ no peti. evamuparipi. @4 Ma. Yu. yaṃ. Vedanāya phuṭṭho samāno socati kilamati paridevati urattāḷī 1- kandati sammohaṃ āpajjati . ayaṃ vuccati bhikkhave assutavā puthujjano pātāle 2- na paccuṭṭhāsi gādhañca najjhagā 3-. Sutavā ca kho bhikkhave ariyasāvako sārīrikāya dukkhāya vedanāya phuṭṭho samāno na 4- socati na kilamati na paridevati na urattāḷī kandati sammohaṃ nāpajjati . ayaṃ vuccati bhikkhave sutavā ariyasāvako pātāle paccuṭṭhāsi gādhañca ajjhagāti. [366] Yo etā nādhivāseti uppannā vedanā dukkhā sārīrikā pāṇaharā yāhi phuṭṭho pavedhati. Akkandati parodati dubbalo appathāmako na so pātāle paccuṭṭhāsi atho gādhampi najjhagā 3-. Yo cetā adhivāseti uppannā vedanā dukkhā sārīrikā pāṇaharā yāhi phuṭṭho na vedhati sace pātāle paccuṭṭhāsi atho gādhampi ajjhagāti. Catutthaṃ. [367] Tisso imā bhikkhave vedanā . katamā tisso. Sukhā vedanā dukkhā vedanā adukkhamasukhā vedanā . sukhā bhikkhave vedanā dukkhato daṭṭhabbā dukkhā vedanā sallato daṭṭhabbā adukkhamasukhā vedanā aniccato daṭṭhabbā . yato kho bhikkhave bhikkhuno sukhā vedanā dukkhato diṭṭhā hoti dukkhā vedanā sallato diṭṭhā hoti adukkhamasukhā vedanā aniccato diṭṭhā @Footnote: 1 Ma. uttāḷiṃ. evamuparipi . 2 Yu. pātālena. evamuparipi . 3 Ma. nājjhagā. @4 Ma. neva. Hoti . ayaṃ vuccati bhikkhave bhikkhu sammaddaso acchejji taṇhaṃ vivattayi saññojanaṃ sammāmānābhisamayā antamakāsi dukkhassāti. [368] Yo sukhaṃ dukkhato adda dukkhamadakkhi 1- sallato adukkhamasukhaṃ santaṃ adakkhi naṃ aniccato. Save sammaddaso bhikkhu parijānāti vedanā so vedanā pariññāya diṭṭhe dhamme anāsavo kāyassa bhedā dhammaṭṭho saṅkhyaṃ nūpeti vedagūti. Pañcamaṃ. [369] Assutavā bhikkhave puthujjano sukhampi vedanaṃ vedayati 2- dukkhampi vedanaṃ vedayati adukkhamasukhampi vedanaṃ vedayati . sutavā bhikkhave ariyasāvako sukhampi vedanaṃ vedayati dukkhampi vedanaṃ vedayati adukkhamasukhampi vedanaṃ vedayati . tatra bhikkhave ko viseso ko adhippāyaso 3- kiṃ nānākaraṇaṃ sutavato ariyasāvakassa assutavatā puthujjanenāti . bhagavaṃmūlakā no bhante dhammā .pe. Assutavā bhikkhave puthujjano dukkhāya vedanāya phuṭṭho samāno socati kilamati paridevati urattāḷa kandati sammohaṃ āpajjati so dve vedanā vedayati kāyikañca cetasikañca. [370] Seyyathāpi bhikkhave purisaṃ sallena vijjheyyuṃ 4- tamenaṃ dutiyena sallena anuvedhaṃ vijjheyyuṃ 4- evaṃ hi so bhikkhave puriso dve sallena 5- vedanā vedayati kāyikañca cetasikañca. Evameva kho bhikkhave assutavā puthujjano dukkhāya vedanāya phuṭṭho samāno socati @Footnote: 1 Ma. Yu. dukkhamaddakkhi . 2 Yu. vediyati. evamuparipi . 3 Ma. adhippayāso. @Yu. adhippāyoso . 4 Ma. vijjheyya . 5 Ma. dvisallena vedanaṃ. Yu. dve @salle vedanā. Kilamati paridevati urattāḷī kandati sammohaṃ āpajjati so dve vedanā vedayati kāyikañca cetasikañca . tassāyeva kho pana dukkhāya vedanāya [1]- paṭighavā hoti tamenaṃ dukkhāya vedanāya paṭighavantaṃ yo dukkhāya vedanāya paṭighānusayo so anuseti so dukkhāya vedanāya phuṭṭho samāno kāmasukhaṃ abhinandati. {370.1} Taṃ kissa hetu. Na hi [2]- bhikkhave pajānāti assutavā puthujjano aññatra kāmasukhā dukkhāya vedanāya nissaraṇaṃ . tassa kāmasukhaṃ abhinandato yo sukhāya vedanāya rāgānusayo so anuseti so tāsaṃ vedanānaṃ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṃ nappajānāti . tassa tāsaṃ vedanānaṃ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṃ appajānato yo adukkhamasukhāya vedanāya avijjānusayo so anuseti so sukhañce vedanaṃ vedayati saññutto naṃ vedayati dukkhañce vedanaṃ vedayati saññutto naṃ vedayati adukkhamasukhañce vedanaṃ vedayati saññutto naṃ vedayati . ayaṃ vuccati bhikkhave assutavā puthujjano saññutto jātiyā jarāya maraṇena sokehi paridevehi dukkhehi domanassehi upāyāsehi saññutto dukkhasmāti vadāmi. [371] Sutavā ca kho bhikkhave ariyasāvako dukkhāya vedanāya phuṭṭho samāno na socati na kilamati na paridevati na urattāḷī kandati na sammohaṃ āpajjati so ekaṃ vedanaṃ vedayati kāyikaṃ na cetasikaṃ. @Footnote: 1 Ma. phuṭṭho samāno. evamuparipi. 2 Ma. so. [372] Seyyathāpi bhikkhave purisaṃ sallena vijjheyyuṃ 1- na tamenaṃ dutiyena sallena anuvedhaṃ vijjheyyuṃ . evaṃ hi so bhikkhave puriso ekasallena vedanaṃ vedayati . evameva kho bhikkhave sutavā ariyasāvako dukkhāya vedanāya phuṭṭho samāno na socati na kilamati na paridevati na urattāḷī kandati na sammohaṃ āpajjati so ekaṃ vedanaṃ vedayati kāyikaṃ na cetasikaṃ tassāyeva kho pana dukkhāya vedanāya [2]- paṭighavā na hoti tamenaṃ dukkhāya vedanāya paṭighavantaṃ yo dukkhāya vedanāya paṭighānusayo so nānuseti so dukkhāya vedanāya phuṭṭho samāno kāmasukhaṃ nābhinandati. {372.1} Taṃ kissa hetu . pajānāti [3]- so bhikkhave sutavā ariyasāvako aññatra kāmasukhā dukkhāya vedanāya nissaraṇaṃ . tassa kāmasukhaṃ nābhinandato yo sukhāya vedanāya rāgānusayo so nānuseti so tāsaṃ vedanānaṃ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṃ pajānāti . tassa tāsaṃ vedanānaṃ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṃ pajānato yo adukkhamasukhāya vedanāya avijjānusayo so nānuseti so sukhañce vedanaṃ vedayati visaññutto naṃ vedayati dukkhañce vedanaṃ vedayati visaññutto naṃ vedayati adukkhamasukhañce vedanaṃ vedayati visaññutto naṃ vedayati . ayaṃ vuccati bhikkhave sutavā ariyasāvako visaññutto jātiyā jarāya maraṇena sokehi paridevehi dukkhehi domanassehi @Footnote: 1 Ma. vijjheyya . 2 Ma. phuṭṭho samāno . 3 Ma. hi. Upāyāsehi visaññutto dukkhasmāti vadāmi . ayaṃ kho bhikkhave viseso ayaṃ adhippāyaso idaṃ nānākaraṇaṃ sutavato ariyasāvakassa assutavatā puthujjanenāti. [373] Na so 1- vedanaṃ vedayati sapañño sukhampi dukkhampi bahussutopi ayaṃ ca dhīrassa puthujjanena ayaṃ viseso 2- kusalassa hoti. Saṅkhātadhammassa bahussutassa vipassato 3- lokamimaṃ parañca iṭṭhassa dhammā na mathenti cittaṃ aniṭṭhato no paṭighātameti. Tassānurodhā atha vā virodhā vidhamikā 4- atthagatā na santi padañca ñatvā virajaṃ asokaṃ sammā pajānāti bhavassa pāragūti. Chaṭṭhaṃ. [374] Ekaṃ samayaṃ bhagavā vesāliyaṃ viharati mahāvane kūṭāgārasālāyaṃ . atha kho bhagavā sāyaṇhasamayaṃ paṭisallānā vuṭṭhito yena gilānasālā tenupasaṅkami upasaṅkamitvā paññatte āsane nisīdi . nisajja kho bhagavā bhikkhū āmantesi sato bhikkhave bhikkhu sampajāno kālaṃ āgameyya ayaṃ vo amhākaṃ anusāsanī. [375] Kathañca bhikkhave bhikkhu sato hoti . idha bhikkhave bhikkhu kāye kāyānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ . vedanāsu .pe. citte . dhammesu dhammānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ . @Footnote: 1 Ma. Yu. ayaṃ pāṭho natthi . 2 Ma. Yu. mahāviseso . 3 Yu. sampassato. @4 Ma. Yu. vidhūpitā. Evaṃ kho bhikkhave bhikkhu sato hoti. [376] Kathañca bhikkhave bhikkhu sampajāno hoti . idha bhikkhave bhikkhu abhikkante paṭikkante sampajānakārī hoti ālokite vilokite sampajānakārī hoti sammiñjite pasārite sampajānakārī hoti saṅghāṭipattacīvaradhāraṇe sampajānakārī hoti asite pīte khāyite sāyite sampajānakārī hoti uccārapassāvakamme sampajānakārī hoti gate ṭhite nisinne sutte jāgarite bhāsite tuṇhībhāve sampajānakārī hoti . evaṃ kho bhikkhave bhikkhu sampajānakārī hoti . sato bhikkhave bhikkhu sampajāno kālaṃ āgameyya ayaṃ vo amhākaṃ anusāsanī. [377] Tassa ce bhikkhave bhikkhuno evaṃ satassa sampajānassa appamattassa ātāpino pahitattassa viharato uppajjati sukhā vedanā so evaṃ pajānāti uppannā kho me ayaṃ sukhā vedanā sā ca kho paṭicca no appaṭicca kiṃ paṭicca imameva kāyaṃ paṭicca ayaṃ kho pana kāyo anicco saṅkhato paṭiccasamuppanno aniccaṃ kho pana saṅkhataṃ paṭiccasamuppannaṃ kāyaṃ paṭicca uppannā sukhā vedanā kuto niccā bhavissatīti . so kāye ca sukhāya ca vedanāya aniccānupassī viharati vayānupassī viharati virāgānupassī viharati nirodhānupassī viharati paṭinissaggānupassī viharati . tassa kāye ca sukhāya ca vedanāya aniccānupassino viharato vayānupassino viharato .pe. @Footnote: 1 Yu. sampajāno. Paṭinissaggānupassino viharato yo kāye ca sukhāya ca vedanāya rāgānusayo so pahiyyati. [378] Tassa ce bhikkhave bhikkhuno evaṃ satassa sampajānassa appamattassa ātāpino pahitattassa viharato uppajjati dukkhā vedanā so evaṃ pajānāti uppannā kho myāyaṃ dukkhā vedanā sā ca kho paṭicca no appaṭicca kiṃ paṭicca imameva kāyaṃ paṭicca ayaṃ kho pana kāyo anicco saṅkhato paṭiccasamuppanno aniccaṃ kho pana saṅkhataṃ paṭiccasamuppannaṃ kāyaṃ paṭicca uppannā dukkhā vedanā kuto niccā bhavissatīti . so kāye ca dukkhāya ca vedanāya aniccānupassī viharati vayānupassī viharati virāgānupassī viharati nirodhānupassī viharati paṭinissaggānupassī viharati . tassa kāye ca dukkhāya ca vedanāya aniccānupassino viharato .pe. Paṭinissaggānupassino viharato yo kāye ca dukkhāya ca vedanāya paṭighānusayo so pahiyyati. [379] Tassa ce bhikkhave bhikkhuno evaṃ satassa sampajānassa appamattassa ātāpino pahitattassa viharato uppajjati adukkhamasukhā vedanā so evaṃ pajānāti uppannā kho myāyaṃ adukkhamasukhā vedanā sā ca kho paṭicca no appaṭicca kiṃ paṭicca imameva kāyaṃ paṭicca ayaṃ kho pana kāyo anicco saṅkhato paṭicca- samuppanno aniccaṃ kho pana saṅkhataṃ paṭiccasamuppannaṃ kāyaṃ paṭicca Uppannā adukkhamasukhā vedanā kuto niccā bhavissatīti . so kāye ca adukkhamasukhāya ca vedanāya aniccānupassī viharati vayānupassī viharati virāgānupassī viharati nirodhānupassī viharati paṭinissaggānupassī viharati . tassa kāye ca adukkhamasukhāya ca vedanāya aniccānupassino viharato .pe. paṭinissaggānupassino viharato yo kāye ca adukkhamasukhāya ca vedanāya avijjānusayo so pahiyyati. [380] So sukhañce vedanaṃ vedayati sā aniccāti pajānāti anajjhositāti pajānāti anabhinanditāti pajānāti dukkhañce vedanaṃ vedayati .pe. adukkhamasukhañce vedanaṃ vedayati sā aniccāti pajānāti anajjhositāti pajānāti anabhinanditāti pajānāti . So sukhañce vedanaṃ vedayati visaññutto naṃ vedayati dukkhañce vedanaṃ vedayati visaññutto naṃ vedayati adukkhamasukhañce vedanaṃ vedayati visaññutto naṃ vedayati . so kāyapariyantikaṃ vedanaṃ vedayamāno kāyapariyantikaṃ vedanaṃ vedayāmīti pajānāti jīvitapariyantikaṃ vedanaṃ vedayamāno jīvitapariyantikaṃ vedanaṃ vedayāmīti pajānāti kāyassa bhedā uddhaṃ jīvitapariyādānā idheva sabbavedayitāni anabhinanditāni sītibhavissantīti pajānāti. [381] Seyyathāpi bhikkhave 1- telañca [2]- vaṭṭiñca paṭicca telappadīpo jhāyeyya tasseva telassa ca vaṭṭiyā ca pariyādānā anāhāro nibbāyeyya . evameva kho bhikkhave bhikkhu ce 3- kāyapariyantikaṃ vedanaṃ @Footnote: 1 Yu. bhikkhu. 2 Ma. telañca paṭicca vaṭṭiṃ ca paṭicca. Yu. telañca paṭicca @vaṭṭiñca. evamuparipi . 3 Ma. Yu. cesaddo natthi. Vedayamāno kāyapariyantikaṃ vedanaṃ vedayāmīti pajānāti . Jīvitapariyantikaṃ vedanaṃ vedayamāno jīvitapariyantikaṃ vedanaṃ vedayāmīti pajānāti . Kāyassa bhedā uddhaṃ jīvitapariyādānā idheva sabbavedayitāni anabhinanditāni sītibhavissantīti pajānātīti. Sattamaṃ. [382] Ekaṃ samayaṃ bhagavā vesāliyaṃ viharati mahāvane kūṭāgārasālāyaṃ . atha kho bhagavā sāyaṇhasamayaṃ paṭisallānā vuṭṭhito yena gilānasālā tenupasaṅkami upasaṅkamitvā paññatte āsane nisīdi . nisajja kho bhagavā bhikkhū āmantesi sato bhikkhave bhikkhu sampajāno kālaṃ āgameyya ayaṃ vo amhākaṃ anusāsanī. [383] Kathañca bhikkhave bhikkhu sato hoti . idha bhikkhave bhikkhu kāye kāyānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ . vedanāsu .pe. citte . dhammesu dhammānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ. Evaṃ kho bhikkhave bhikkhu sato hoti. [384] Kathañca bhikkhave bhikkhu sampajāno hoti . idha bhikkhave bhikkhu abhikkante paṭikkante sampajānakārī hoti .pe. bhāsite tuṇhībhāve sampajānakārī hoti . evaṃ kho bhikkhave bhikkhu sampajāno hoti . sato [1]- bhikkhave bhikkhu sampajāno kālaṃ āgameyya ayaṃ vo amhākaṃ anusāsanī. [385] Tassa ce bhikkhave bhikkhuno evaṃ satassa sampajānassa @Footnote: 1 Yu. kho. Appamattassa ātāpino pahitattassa viharato uppajjati sukhā vedanā so evaṃ pajānāti uppannā kho myāyaṃ sukhā vedanā sā ca kho paṭicca no appaṭicca kiṃ paṭicca imameva phassaṃ paṭicca ayaṃ kho pana phasso anicco saṅkhato paṭiccasamuppanno aniccaṃ kho pana saṅkhataṃ paṭiccasamuppannaṃ phassaṃ paṭicca uppannā sukhā vedanā kuto niccā bhavissatīti . so phasse ca sukhāya ca vedanāya aniccānupassī viharati vayānupassī virāgānupassī nirodhānupassī paṭinissaggānupassī viharati . tassa phasse ca sukhāya ca vedanāya aniccānupassino viharato vayānupassino virāgānupassino nirodhānupassino paṭinissaggānupassino viharato yo phasse ca sukhāya ca vedanāya rāgānusayo so pahiyyati. [386] Tassa ce bhikkhave bhikkhuno evaṃ satassa .pe. Viharato uppajjati dukkhā vedanā .pe. uppajjati adukkhamasukhā vedanā so evaṃ pajānāti uppannā kho myāyaṃ adukkhamasukhā vedanā sā ca kho paṭicca no appaṭicca kiṃ paṭicca imameva phassaṃ paṭicca ayaṃ kho pana phasso anicco saṅkhato paṭiccasamuppanno .pe. (yathā purimasutte vitthāro tathā vitthāretabbo) kāyassa bhedā uddhaṃ jīvitapariyādānā idheva sabbavedayitāni anabhinanditāni sītibhavissantīti pajānāti. [387] Seyyathāpi bhikkhave telañca vaṭṭiñca paṭicca telappadīpo Jhāyeyya tasseva telassa ca vaṭṭiyā ca pariyādānā anāhāro nibbāyeyya . evameva kho bhikkhave bhikkhu kāyapariyantikaṃ vedanaṃ vedayamāno kāyapariyantikaṃ vedanaṃ vedayāmīti pajānāti . Jīvitapariyantikaṃ vedanaṃ vedayamāno jīvitapariyantikaṃ vedanaṃ vedayāmīti pajānāti . kāyassa bhedā uddhaṃ jīvitapariyādānā idheva sabbavedayitāni anabhinanditāni sītibhavissantīti pajānātīti. Aṭṭhamaṃ. [388] Tisso imā bhikkhave vedanā aniccā saṅkhatā paṭiccasamuppannā khayadhammā vayadhammā virāgadhammā nirodhadhammā . Katamā tisso . sukhā vedanā dukkhā vedanā adukkhamasukhā vedanā. Imā kho bhikkhave tisso vedanā aniccā saṅkhatā paṭiccasamuppannā khayadhammā vayadhammā virāgadhammā nirodhadhammāti. Navamaṃ. [389] Tisso imā bhikkhave vedanā phassajā phassamūlakā phassanidānā phassapaccayā . katamā tisso . sukhā vedanā dukkhā vedanā adukkhamasukhā vedanā . sukhavedaniyaṃ bhikkhave phassaṃ paṭicca uppajjati sukhā vedanā tasseva sukhavedaniyassa phassassa nirodhā yaṃ tajjaṃ vedayitaṃ sukhavedaniyaṃ phassaṃ paṭicca uppannā sukhā vedanā sā nirujjhati sā vūpasamati 1- . dukkhavedaniyaṃ bhikkhave phassaṃ paṭicca uppajjati dukkhā vedanā tasseva dukkhavedaniyassa phassassa nirodhā yaṃ tajjaṃ vedayitaṃ dukkhavedaniyaṃ phassaṃ paṭicca uppannā dukkhā vedanā sā nirujjhati sā vūpasamati . adukkhamasukhavedaniyaṃ bhikkhave phassaṃ @Footnote: 1 Ma. Yu. vūpasammati. evamuparipi. Paṭicca uppajjati adukkhamasukhā vedanā tasseva adukkhamasukhavedaniyassa phassassa nirodhā yaṃ tajjaṃ vedayitaṃ adukkhamasukhavedaniyaṃ phassaṃ paṭicca uppannā adukkhamasukhā vedanā sā nirujjhati sā vūpasamati. [390] Seyyathāpi bhikkhave dvinnaṃ kaṭṭhānaṃ saṅghaṭṭā 1- tassa samodhānā usmā jāyati tejo abhinibbattati tesaṃyeva dvinnaṃ kaṭṭhānaṃ nānābhāvā vinikkhepā yā tajjā usmā sā nirujjhati sā vūpasamati . evameva kho bhikkhave imā tisso vedanā phassajā phassamūlakā phassanidānā phassapaccayā tajjaṃ phassaṃ paṭicca tajjā 2- vedanā uppajjati tajjassa 3- phassassa nirodhā tajjā 2- vedanā nirujjhatīti. Dasamaṃ. Vedanāsaṃyuttassa paṭhamakasagāthavaggo. Tassuddānaṃ samādhisukhāya 4- pahānena pātālaṃ daṭṭhabbena ca 5- sallatthena [6]- gelaññaṃ 7- aniccaphassamūlakāti. ------------ @Footnote: 1 Ma. Yu. saṅghaṭṭanasamodhānā. 2-3 Yu. āmeṇḍitaṃ . 4 Ma. samādhisukhaṃ. @5 Yu. casaddo natthi. 6 Yu. ca . 7 Ma. sallena ceva gelaññā. Rahogatavaggo dutiyo [391] Atha kho aññataro bhikkhu yena bhagavā tenupasaṅkami upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi . ekamantaṃ nisinno kho so bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca idha mayhaṃ bhante rahogatassa paṭisallīnassa evaṃ cetaso parivitakko udapādi tisso vedanā vuttā bhagavatā sukhā vedanā dukkhā vedanā adukkhamasukhā vedanā imā tisso vedanā vuttā bhagavatā . vuttaṃ kho panetaṃ bhagavatā yaṅkiñci vedayitaṃ taṃ dukkhasminti kiṃ nu kho etaṃ bhagavatā sandhāya bhāsitaṃ yaṅkiñci vedayitaṃ taṃ dukkhasminti. {391.1} Sādhu sādhu bhikkhu tisso imā bhikkhu vedanā vuttā mayā sukhā vedanā dukkhā vedanā adukkhamasukhā vedanā imā tisso vedanā vuttā mayā . vuttaṃ kho panetaṃ bhikkhu mayā yaṅkiñci vedayitaṃ taṃ dukkhasminti taṃ kho panetaṃ bhikkhu mayā saṅkhārānaṃyeva aniccataṃ sandhāya bhāsitaṃ yaṅkiñci vedayitaṃ taṃ dukkhasminti . taṃ kho panetaṃ bhikkhu mayā saṅkhārānaṃyeva khayadhammataṃ vayadhammataṃ virāgadhammataṃ nirodhadhammataṃ vipariṇāmadhammataṃ sandhāya bhāsitaṃ yaṅkiñci vedayitaṃ taṃ dukkhasminti. [392] Atha kho pana bhikkhu mayā anupubbasaṅkhārānaṃ nirodho akkhāto paṭhamajjhānaṃ samāpannassa vācā niruddhā hoti dutiyajjhānaṃ Samāpannassa vitakkavicārā niruddhā honti tatiyajjhānaṃ samāpannassa pīti niruddhā hoti catutthajjhānaṃ samāpannassa assāsapassāsā niruddhā honti ākāsānañcāyatanaṃ samāpannassa rūpasaññā niruddhā hoti viññāṇañcāyatanaṃ samāpannassa ākāsānañcāyatanasaññā niruddhā hoti ākiñcaññāyatanaṃ samāpannassa viññāṇañcāyatanasaññā niruddhā hoti nevasaññānāsaññāyatanaṃ samāpannassa ākiñcaññāyatanasaññā niruddhā hoti saññāvedayitanirodhaṃ samāpannassa saññā ca vedanā ca niruddhā honti. Khīṇāsavassa bhikkhuno rāgo niruddho hoti doso niruddho hoti moho niruddho hoti. [393] Atha kho bhikkhu mayā anupubbasaṅkhārānaṃ vūpasamo akkhāto paṭhamajjhānaṃ samāpannassa vācā vūpasantā hoti dutiyajjhānaṃ samāpannassa vitakkavicārā vūpasantā honti .pe. saññāvedayitanirodhaṃ samāpannassa saññā ca vedanā ca vūpasantā honti. Khīṇāsavassa bhikkhu rāgo vūpasanto hoti doso vūpasanto hoti moho vūpasanto hoti. [394] Chayimā bhikkhu passaddhiyo paṭhamajjhānaṃ samāpannassa vācā paṭippassaddhā hoti dutiyajjhānaṃ samāpannassa vitakkavicārā paṭippassaddhā honti tatiyajjhānaṃ samāpannassa pīti paṭippassaddhā hoti catutthajjhānaṃ samāpannassa assāsapassāsā Paṭippassaddhā honti saññāvedayitanirodhaṃ samāpannassa saññā ca vedanā ca paṭippassaddhā honti . khīṇāsavassa bhikkhuno rāgo paṭippassaddho hoti doso paṭippassaddho hoti moho paṭippassaddho hotīti. Paṭhamaṃ. [395] Seyyathāpi bhikkhave ākāsepi 1- vividhā vātā vāyanti puratthimāpi vātā vāyanti pacchimāpi vātā vāyanti uttarāpi vātā vāyanti dakkhiṇāpi vātā vāyanti sarajāpi vātā vāyanti arajāpi vātā vāyanti sītāpi vātā vāyanti uṇhāpi vātā vāyanti parittāpi vātā vāyanti adhimattāpi vātā vāyanti . evameva kho bhikkhave imasmiṃ kāyasmiṃ vividhā vedanā uppajjanti sukhāpi vedanā uppajjati dukkhāpi vedanā uppajjati adukkhamasukhāpi vedanā uppajjatīti. [396] Yathāpi vātā ākāse vāyanti vividhā puthū 2- puratthimā pacchimā cāpi uttarā atha dakkhiṇā. Sarajā arajā cāpi 3- sītā uṇhā ca ekadā adhimattā parittā ca puthū 2- vāyanti mālutā. Tathevimasmiṃ 4- kāyasmiṃ samuppajjanti vedanā sukhadukkhasamuppatti adukkhamasukhā ca yā. Yatova 5- bhikkhu ātāpī sampajāno nirujjhati 6- tato so vedanā sabbā parijānāti paṇḍito. @Footnote: 1 Ma. Yu. ākāse . 2 Yu. puthu . 3 Ma. capi. Yu. vāpi. 4 Yu. tathevimasmiṃpi. @5 Ma. Yu. yato ca . 6 Ma. sampajaññaṃ na riñcati. Yu. sampajāno nirūpadhi. So vedanā pariññāya diṭṭhe dhamme anāsavo kāyassa bhedā dhammaṭṭho saṅkhaṃ nūpeti 1- vedagūti. Dutiyaṃ. [397] Seyyathāpi bhikkhave ākāse vividhā vātā vāyanti puratthimāpi vātā vāyanti .pe. adhimattāpi vātā vāyanti . Evameva kho bhikkhave imasmiṃ kāyasmiṃ vividhā vedanā uppajjanti sukhāpi vedanā uppajjati dukkhāpi vedanā uppajjati adukkhamasukhāpi vedanā uppajjatīti. Tatiyaṃ. [398] Seyyathāpi bhikkhave āgantukāgāraṃ tattha puratthimāyapi disāya āgantvā vāsaṃ kappenti pacchimāyapi disāya āgantvā vāsaṃ kappenti uttarāyapi disāya āgantvā vāsaṃ kappenti dakkhiṇāyapi disāya āgantvā vāsaṃ kappenti khattiyāpi āgantvā vāsaṃ kappenti brāhmaṇāpi āgantvā vāsaṃ kappenti vessāpi āgantvā vāsaṃ kappenti suddāpi āgantvā vāsaṃ kappenti . Evameva kho bhikkhave imasmiṃ kāyasmiṃ vividhā vedanā uppajjanti sukhāpi vedanā uppajjati dukkhāpi vedanā uppajjati adukkhamasukhāpi vedanā uppajjati sāmisāpi sukhā vedanā uppajjati sāmisāpi dukkhā vedanā uppajjati sāmisāpi adukkhamasukhā vedanā uppajjati nirāmisāpi sukhā vedanā uppajjati nirāmisāpi dukkhā vedanā uppajjati nirāmisāpi adukkhamasukhā vedanā uppajjatīti. Catutthaṃ. @Footnote: 1 Ma. Yu. saṅkhyaṃ nopeti. [399] Atha kho āyasmā ānando yena bhagavā tenupasaṅkami upasaṅkamitvā .pe. ekamantaṃ nisinno kho āyasmā ānando bhagavantaṃ etadavoca katamā nu kho bhante vedanā katamo vedanāsamudayo katamo vedanānirodho katamā vedanānirodhagāminī paṭipadā ko vedanāya assādo ko vedanāya 1- ādīnavo kiṃ vedanāya 1- nissaraṇanti . tisso imā ānanda vedanā sukhā vedanā dukkhā vedanā adukkhamasukhā vedanā . imā vuccati ānanda vedanā phassasamudayā vedanāsamudayo phassanirodhā vedanānirodho ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo vedanānirodhagāminī paṭipadā . seyyathīdaṃ . Sammādiṭṭhi .pe. sammāsamādhi . yaṃ vedanaṃ paṭicca uppajjati sukhaṃ somanassaṃ ayaṃ vedanāya assādo . yā vedanā aniccā dukkhā vipariṇāmadhammā ayaṃ vedanāya ādīnavo . yo vedanāya chandarāgavinayo chandarāgappahānaṃ idaṃ vedanāya nissaraṇaṃ. [400] Atha kho panānanda mayā anupubbasaṅkhārānaṃ nirodho akkhāto paṭhamajjhānaṃ samāpannassa vācā niruddhā hoti .pe. Saññāvedayitanirodhaṃ samāpannassa saññā ca vedanā ca niruddhā honti . khīṇāsavassa bhikkhuno rāgo niruddho hoti doso niruddho hoti moho niruddho hoti. [401] Atha kho panānanda mayā anupubbasaṅkhārānaṃ vūpasamo akkhāto paṭhamajjhānaṃ samāpannassa vācā vūpasantā hoti .pe. @Footnote: 1 Ma. Yu. ime pāṭhā na dissanti. evamuparipi. Saññāvedayitanirodhaṃ samāpannassa saññā ca vedanā ca vūpasantā honti . khīṇāsavassa bhikkhuno rāgo vūpasanto hoti doso vūpasanto hoti moho vūpasanto hoti. [402] Atha kho panānanda mayā anupubbasaṅkhārānaṃ paṭippassaddhi 1- akkhātā paṭhamajjhānaṃ samāpannassa vācā paṭippassaddhā hoti .pe. ākāsānañcāyatanaṃ samāpannassa rūpasaññā paṭippassaddhā hoti viññāṇañcāyatanaṃ samāpannassa ākāsānañcāyatanasaññā paṭippassaddhā hoti ākiñcaññāyatanaṃ samāpannassa viññāṇañcāyatanasaññā paṭippassaddhā hoti nevasaññānāsaññāyatanaṃ samāpannassa ākiñcaññāyatanasaññā paṭippassaddhā hoti saññāvedayitanirodhaṃ samāpannassa saññā ca vedanā ca paṭippassaddhā honti . khīṇāsavassa bhikkhuno rāgo paṭippassaddho hoti doso paṭippassaddho hoti moho paṭippassaddho hotīti. Pañcamaṃ. [403] Atha kho āyasmā ānando yena bhagavā tenupasaṅkami upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi . ekamantaṃ nisinnaṃ kho āyasmantaṃ ānandaṃ bhagavā etadavoca katamā nu kho ānanda vedanā katamo vedanāsamudayo katamo vedanānirodho katamā vedanānirodhagāminī paṭipadā ko vedanāya assādo ko vedanāya ādīnavo kiṃ vedanāya nissaraṇanti . bhagavaṃmūlakā no bhante dhammā bhagavaṃnettikā bhagavaṃpaṭisaraṇā sādhu bhante bhagavantaññeva paṭibhātu @Footnote: 1 Yu. passaddhi. Etassa bhāsitassa attho bhagavato sutvā bhikkhū dhāressantīti . Tenahi ānanda suṇohi sādhukaṃ manasikarohi bhāsissāmīti . Evaṃ bhanteti kho āyasmā ānando bhagavato paccassosi . Bhagavā etadavoca tisso imā ānanda vedanā sukhā vedanā dukkhā vedanā adukkhamasukhā vedanā . imā vuccanti ānanda vedanā .pe. phassasamudayā .pe. khīṇāsavassa bhikkhuno rāgo paṭippassaddho hoti doso paṭippassaddho hoti moho paṭippassaddho hotīti. Chaṭṭhaṃ. [404] Atha kho sabbahulā bhikkhū yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu . ekamantaṃ nisinnā kho te bhikkhū bhagavantaṃ etadavocuṃ katamā nu kho bhante vedanā katamo vedanāsamudayo katamo vedanānirodho katamā vedanānirodhagāminī paṭipadā ko vedanāya assādo ko vedanāya ādīnavo kiṃ vedanāya nissaraṇanti . tisso imā bhikkhave vedanā sukhā vedanā dukkhā vedanā adukkhamasukhā vedanā . imā vuccanti bhikkhave vedanā . phassasamudayā vedanāsamudayo phassanirodhā vedanānirodho ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo vedanānirodhagāminī paṭipadā . Seyyathīdaṃ . sammādiṭṭhi .pe. sammāsamādhi . yaṃ vedanaṃ paṭicca uppajjati sukhaṃ somanassaṃ ayaṃ vedanāya assādo . yā vedanā aniccā dukkhā vipariṇāmadhammā ayaṃ vedanāya ādīnavo . yo Vedanāya chandarāgavinayo chandarāgappahānaṃ idaṃ vedanāya nissaraṇaṃ. [405] Atha kho pana bhikkhave mayā anupubbasaṅkhārānaṃ nirodho akkhāto paṭhamajjhānaṃ samāpannassa vācā niruddhā hoti .pe. Khīṇāsavassa bhikkhuno rāgo niruddho hoti doso niruddho hoti moho niruddho hoti. [406] Atha kho pana bhikkhave mayā anupubbasaṅkhārānaṃ vūpasamo akkhāto paṭhamajjhānaṃ samāpannassa vācā vūpasantā hoti .pe. Khīṇāsavassa bhikkhuno rāgo vūpasanto hoti doso vūpasanto hoti moho vūpasanto hoti. [407] Chayimā bhikkhave passaddhiyo . paṭhamajjhānaṃ samāpannassa vācā paṭippassaddhā hoti dutiyajjhānaṃ samāpannassa vitakkavicārā paṭippassaddhā honti tatiyajjhānaṃ samāpannassa pīti paṭippassaddhā hoti catutthajjhānaṃ samāpannassa assāsapassāsā paṭippassaddhā honti saññāvedayitanirodhaṃ samāpannassa saññā ca vedanā ca paṭippassaddhā honti . khīṇāsavassa bhikkhuno rāgo paṭippassaddho hoti doso paṭippassaddho hoti moho paṭippassaddho hotīti . Sattamaṃ. [408] Atha kho sambahulā bhikkhū yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu upasaṅkamitvā .pe. ekamantaṃ nisinne kho te bhikkhū bhagavā etadavoca katamā nu kho bhakkhave vedanā katamo vedanāsamudayo Katamo vedanānirodho katamā vedanānirodhagāminī paṭipadā ko vedanāya assādo ko vedanāya ādīnavo kiṃ vedanāya nissaraṇanti. Bhagavaṃmūlakā no bhante dhammā .pe. tisso imā bhikkhave vedanā sukhā vedanā dukkhā vedanā adukkhamasukhā vedanā . imā vuccanti bhikkhave vedanā . phassasamudayā (yathā purimasuttanto vitthārito tathā vitthāretabbo 1-). Aṭṭhamaṃ.The Pali Tipitaka in Roman Character Volume 18 page 254-276. http://84000.org/tipitaka/pitaka_item/roman_item_s.php?book=18&item=359&items=50 Classified by [Item Number] :- http://84000.org/tipitaka/pitaka_item/roman_item_s.php?book=18&item=359&items=50&mode=bracket Compare with The Pali Tipitaka in Thai Character :- http://84000.org/tipitaka/read/pali_item_s.php?book=18&item=359&items=50 Compare with The Royal Version of Thai Tipitaka :- http://84000.org/tipitaka/read/byitem_s.php?book=18&item=359&items=50 Study Atthakatha :- http://84000.org/tipitaka/attha/attha.php?b=18&i=359 The Pali Atthakatha in Thai :- http://84000.org/tipitaka/atthapali/read_th.php?B=13&A=2962 The Pali Atthakatha in Roman :- http://84000.org/tipitaka/atthapali/read_rm.php?B=13&A=2962 Contents of The Tipitaka Volume 18 http://84000.org/tipitaka/read/?index_18
![]() ![]() ![]() ![]() |
บันทึก ๑๔ พฤศจิกายน พ.ศ. ๒๕๖๐. การแสดงผลนี้อ้างอิงข้อมูลจากพระไตรปิฎกฉบับภาษาบาลี อักษรโรมัน. หากพบข้อผิดพลาด กรุณาแจ้งได้ที่ [email protected]